Ovsené vločky: energia, ktorá dlho vydrží

 

Záujem o ovsené produkty prudko narástol. Nieto divu. Ovos dodáva ľudskému organizmu fyzickú, ale aj duševnú silu. Ajkeď obsahuje lepok, tak ako iné obilniny, obsahuje ho v inej forme, čo umožňuje konzumovať výrobky z ovsa aj väčšine celiatikov.

Väčšina ľudí má dnes, kedy sa z obilnín používa v potravinárstve hlavne pšenica, prípadne žito, spojený ovos predovšetkým s potravou pre kone. Možno ale práve to vypovedá o ovse viac než mnohé zložité nutričné odporúčania, keď si uvedomíme, že kôň je tiež fyzikálnou jednotkou výkonu.

Čo takto dať si ovos

Parafráza pripomínajúca ďalší zo symbolov sily – špenát, nie je úplne od veci. Ovos je totiž naozaj surovina, ktorá dodáva ľudskému organizmu fyzickú, ale aj duševnú silu. Dôvodom je jeho zloženie – ovos obsahuje dvojnásobne väčšie množstvo tukov než omnoho častejšie používaná pšenica, a tiež viac sacharidov a proteínov.

Práve tuky a sacharidy sú pre človeka (samozrejme aj pre kone) zdrojom energie. V prípade ovsa ide navyše o energiu, ktorá dlho vydrží. Je to dané tým, že sa energia obsiahnutá v ovse v tráviacom trakte pomalšie vstrebáva, čo predlžuje pocit nasýtenosti.

A práve preto sa výrobky na báze ovsa odporúčajú ako výživné raňajky, zďaleka nie len pre deti (ovsená kaša nie je iba pre slečinky, raňajkujú ju aj kulturisti).

Lepok v ovse

Ovos síce obsahuje tak, ako iné obilniny lepok, avšak v inej forme, čo umožňuje konzumovať výrobky z ovsa väčšine celiatikov. Neexistencia (resp. nízka existencia) lepku je však zrejme tým základným dôvodom, prečo v súčasnosti stojí ovos, kedysi najkonzumovanejšia obilnina na stredoeurópskom území, v tieni svojich obilných konkurentov. Ovsené cesto totiž podstatne horšie kysne, preto sú prevažujúcimi produktami z neho ovsené vločky alebo ovsené kaše, prípadne sušienky, ale nie chlieb alebo bežné pečivo.

Dopyt po ovsených produktoch rastie

Istým „návratom ku koreňom“ je však rastúci dopyt po ovsených produktoch zo strany tuzemských spotrebiteľov. Ten registruje aj najväčší tuzemský spracovateľ ovsa a výrobca už spomínaných vločiek, kaší a müsli tyčiniek, spoločnosť Emco. Podľa generálneho riaditeľa spoločnosti Zdeňka Jahodu vzrástol dopyt od roka 1998 do súčasnosti zhruba o tri sto percent a každoročne ďalej rastie, rovnako ako spektrum ponuky ovsených produktov. Emco je pritom spoločnosť, ktorá na „ovsený program“ nielenže dávno stavila, ale je aj príkladom tuzemského výrobcu, ktorý konkuruje zahraničným výrobcom tým, čo je zvyčajne najväčším problémom našich potravinárov – totiž takzvanou pridanou hodnotou. „Čím zložitejšie spracovanie ovsa, tým viac dokážeme zahraničným výrobcom konkurovať,“ podotýka Zdeněk Jahoda.

Problém ale je, že plochy ovsa v ČR klesajú alebo stagnujú. O tuzemský ovos je navyše záujem v zahraničí, napríklad vo Švajčiarsku. To je opäť určitý signál pre spotrebiteľov, že by mali zaraďovať produkty z tejto obilniny častejšie do svojich jedálnych lístkov – práve Švajčiarov je zrejme ťažké obviňovať z toho, že by kupovali a konzumovali kvalitatívne horšie potraviny a nakupovali na ich výrobu podradné suroviny.

Ovos je oficiálne zdraviu prospešný

Pozitíva ovsa navyše uznali aj globálne vedecké a výživové autority, a to v podobe takzvaných zdravotných tvrdení. Platí to aj o Európskom úrade pre bezpečnosť potravín (EFSA), ktorý z pôvodných vyše štyroch tisíc zdravotných tvrdení, ktoré výrobcovia uvádzali v minulosti na obaloch potravín, drvivú väčšinu zamietol pod stôl, pretože pre ne nenašiel vedecké zdôvodnenia. Niektoré (asi dve sto) ale posvätil, pričom jedným z nich je tvrdenie, že v ovse obsiahnuté „beta-glukány môžu znižovať obsah cholesterolu v krvi“.